Informačná hyperinflácia a AI slop granáty

Pri inflácii platí jednoduché pravidlo: keď sa natlačí priveľa peňazí, každá bankovka má menšiu hodnotu. S informáciami sa nám deje niečo podobné. Vyrobiť text, tabuľku alebo graf dnes nestojí takmer nič. Prečítať ich, pochopiť a niečo s nimi urobiť nás stojí stále rovnako veľa času.

Ekonóm Herbert Simon to pomenoval už v roku 1971: bohatstvo informácií vytvára chudobu pozornosti a väčšinu nákladov na informáciu nesie ten, kto ju dostane. Písal to viac ako 50 rokov pred ChatGPT.

Slop granát

Na LinkedIne som nedávno narazil na výraz „slop grenade“. Rozšíril sa po tom, čo ho tento september v podcaste použil šéf Shopify Tobi Lütke. Je to AI výstup, ktorý niekto pošle kolegom bez toho, aby ho sám prečítal.

Typický príklad: máte pomerne jednoduchý projekt a niekto naň s AI pripraví štruktúru. Príde Excel s 80 stĺpcami a 3 000 riadkami. Vyplniť ho a udržiavať je väčšia práca ako riadiť samotný projekt.

Výskumníci zo Stanfordu a BetterUp tomu v Harvard Business Review hovoria „workslop“. V ich prieskume ho za posledný mesiac dostalo 40 % zamestnancov a jeden prípad im zabral takmer dve hodiny. Zhruba polovica príjemcov potom vnímala odosielateľa ako menej schopného. Granát tak trafí aj toho, kto ho hodil.

Moja skúsenosť je, že čím vyspelejší model, tým viac zahlcuje. Na jednoduchú otázku vráti dokument s nadpismi, tabuľkami a rizikami, ktorý pôsobí profesionálne, a preto ho tak ľahko prepošleme ďalej. Nie je to len môj pocit. Anthropic v dokumentácii ku Claude Opus 5 sám píše, že jeho odpovede sú dlhšie ako pri starších modeloch.

Nový Občiansky zákonník ako záťažový test

Projekt implementácie nového Občianskeho zákonníka v Generali Slovensko, ktorý vediem, je presne taký prípad. Nový zákonník má 1 915 paragrafov. K tomu dôvodová správa, súčasný zákonník, výkladové pravidlá, prednášky, workshopy, interné procesy, projektová dokumentácia a nakoniec aj kód.

AI mi ku každému ustanoveniu vie za pár minút napísať analýzu na niekoľko strán. Výsledkom by bola knižnica, ktorú nikto neprečíta. Ťažké je dopracovať sa k tomu, čo konkrétne treba zmeniť, kto to urobí a dokedy, a neuvariť si pri tom mozog. Pomáhajú mi v tom štyri návyky. (Ako AI na projekte využívam, som písal v predchádzajúcom článku.)

1. Žiadam jednoduchosť, aj opakovane

Jasnosť a brutálnu jednoduchosť treba od AI chcieť výslovne, často aj niekoľkokrát. Skráť to na polovicu. Vyhoď všetko, bez čoho sa dá rozhodnúť. Napíš to pre človeka, ktorý má na to dve minúty. Sám od seba to model väčšinou neurobí.

2. Testujem, či to pochopí každý

Na LinkedIne som zachytil historku, že Napoleon čítal rozkazy vojakovi, ktorý nepatril k najbystrejším. Ak ich pochopil on, pochopil ich každý. Doložené to nie je, princíp však funguje.

Najlepší tester je človek, ktorý projekt nikdy nevidel. Hlúpy nie je, je len mimo projektu, a presne takí ľudia budú výstup raz používať. Ak na prvé prečítanie nepochopí, o čo ide, výstup nie je hotový. Keď nemám po ruke živého testera, dám text AI v novom vlákne bez kontextu a nechám si povedať, čo z neho vyplýva.

3. Rátam čas toho, kto to bude čítať

Ak mi AI ušetrí hodinu, ale piatim kolegom pridá každému pol hodiny čítania, ušetril som mínus hodinu a pol. Preto sa pred odoslaním pýtam, kto to bude čítať a koľko času na to má.

4. Jednoduchosť si nastavím natrvalo

V Claude Code používam skill caveman. Model potom odpovedá ako pračlovek: „why use many token when few token do trick“ 🙂 Zostane iba obsah a hneď vidno, či tam nejaký je. Podľa autorovho merania má skoro rovnaký efekt aj obyčajné „Answer concisely“. Stačí to teda od modelu chcieť, napríklad vo vlastných inštrukciách v Copilote alebo ChatGPT.

Kratší list

Blaise Pascal v jednom liste napísal, že je dlhý len preto, lebo nemal čas napísať ho kratší. Dnes nám dlhý text napíše stroj. Skrátiť ho je stále práca človeka.

Ako to máte vy? Dostali ste už slop granát? A čo robíte pre to, aby ste ich nehádzali vy?

Napíšte mi alebo sa ozvite na LinkedIne.

PS: Už existuje aj stránka noslopgrenade.com. Kolegovi stačí poslať odkaz 🙂